BENE LOQUI

TRÉNING  FONEMATICKÉHO UVEDOMOVANIA 
podľa Eľkonina

Každý rodič si želá, aby jeho dieťa nemalo v škole žiadne problémy, aby sa dokázalo samostatne, efektívne a ľahko učiť. Podmienkou takéhoto učenia je bezproblémové osvojovanie si čítania.

Pre úspešné osvojovanie si čítania na začiatku školskej dochádzky je potrebné najmä dobré zrakové vnímanie, dobrá orientácia v priestore, najmä tzv. pravo-ľavá orientácia a dostatočne bohatá slovná zásoba. Takisto sa odborníci zhodujú, že je veľmi dôležité a tiež za rozhodujúce sa považujú aj jazykové procesy. Konkrétne sú to také špecifické schopnosti, ako gramatický cit, schopnosť súvisle rozprávať na nejakú tému, schopnosť rýchlo si vybavovať slová z pamäti a tiež takzvané „metalingvistické schopnosti“, teda rozmýšľanie o jazyku, vzhľad do jeho štruktúry, uvedomovanie si hláskovej štruktúry slova a iné. 

Z logopedickej aj psychologickej praxe je známe, že nie každé dieťa, prichádzajúce do školy, je rovnako dobre „vybavené“ pre učenie sa čítať. Ako sme už vyššie uviedli, na pripravenosti pre školu sa významne podieľajú aj jazykové schopnosti. Výskumami sa zistilo, že okolo 50 percent tých detí, ktoré mali ťažkosti s rečou v ranom a predškolskom veku, má ťažkosti v učení, a to najmä v čítaní a písaní. Máme na mysli očividnú nechuť do hovorenia, neobratnosť vo vyjadrovaní, slabú slovnú zásobu, nedostatok gramatického citu (pretrvávajúce gramatické chyby v reči), nesprávnu výslovnosť a iné prejavy. Jazykové nedostatky sa potom premietajú nielen do kvality čítania a písania, ale aj do porozumenia a zapamätania čítaného a počutého v škole. Takýto žiak rýchlo stráca o čítanie aj o učenie záujem. To, samozrejme, neskôr ovplyvňuje vývin jeho osobnosti, záujmov a motivácie na vzdelávanie. 

Je to jedna z jazykových schopností, dôležitých pre čítanie. Ide o uvedomovanie si hláskovej štruktúry slova. Táto schopnosť umožňuje dieťaťu vedome narábať s hláskami, skladať z nich slová a spätne ich rozkladať, pomenovať prvú, poslednú či niektorú inú hlásku v poradí, ako idú v slove, povedať slovo s vynechaním alebo pridaním hlások, povedať slovo odzadu atď. Jednotlivé čiastkové schopnosti fonematického uvedomovania majú svoje vývinové zákonitosti, neobjavujú sa všetky naraz. Fonematickému uvedomovaniu vývinovo predchádza cit pre rým, vnímanie melódie riekaniek a aj schopnosť deliť slová na slabiky (čo často počujeme v detských vypočítavankách: En-ten-týč-ky, dva špen-dlíč-ky…). 

Zistilo sa, že žiaci s ťažkosťami v čítaní a písaní nedokážu v mysli narábať s hláskami v slovách tak, ako dobrí čitatelia. Slová vnímajú globálne, dokonca si nemusia ani uvedomovať, že forma slova (jeho hlásková štruktúra) a jeho význam (čo slovo znamená) sú dve rozdielne veci. Tieto zistenia sa potvrdili vo výskumoch v rôznych jazykoch: u anglicky, francúzsky, portugalsky, švédsky aj rusky hovoriacich osôb. 

Fonematické uvedomovanie sa výrazne rozvíja pri osvojovaní si čítania tzv. analyticko-syntetickou metódou. Táto metóda sa bežne používa v našich školách. Kým deti na začiatku prvej triedy majú túto schopnosť spravidla len čiastočne rozvinutú, na konci prvej triedy ju už majú pomerne dobre osvojenú. Toto sú spravidla dobrí čitatelia. Čo však s deťmi, ktoré nemajú predpoklady byť dobrými čitateľmi? Sú to mnohé spomedzi detí s odloženou školskou dochádzkou. Ukazuje sa, že pre každé dieťa bez ohľadu na jeho prirodzený „potenciál“ je cieľavedomý tréning fonematického uvedomovania v predškolskom veku veľmi užitočný. Obzvlášť efektívnym sa takýto tréning javí u detí, ktoré zlyhávajú v čítaní v prvých rokoch školskej dochádzky, lebo majú vývinovú poruchu učenia – dyslexiu.      

Program na rozvíjanie jazykových predpokladov dobrého čítania a učenia sa  –Tréning fonematického uvedomovania podľa Eľkonina v slovenskom jazyku (Mikulajová, Dujčíková, 2001) sa úspešne  uplatňuje u detí predškolského aj mladšieho školského veku. Tento tréning nerozvíja len fonematické uvedomovanie. Výrazne rozvíja osobnosť, jazykový potenciál detí a je výbornou prípravou na školu.